memories of my parents. they taught me to love mountains / spomienky na mojich rodicov. oni ma naucili milovat hory
--------------------------------------------------------------------------------------- moja mama: my mather opened me eyes for the beauty of the nature / ma naucila hladat krásu v prírode. vždy ked sa vraciam z túr spomínam si ako nás pri návrate z hôr, ked sme boli uzimení a vyhladnutí cakala s teplým cajom a dobrým jedlom. môj otec: my father taught me to explore the wild nature and to survive in the mountains. / ma naucil poznávat divokú prírodu a prekonávat tažkosti. robili sme spolu vela peších a lyžiarskych túr ako aj dlhé pochody na polovackách alebo pocas hladania húb, malín ci cucoriedok v strmých svahoch velkej fatry, nízkych tatier alebo rozsiahlych lesoch rudohoria. niekedy sa stalo že sme zablúdili a došli domov, do horární alebo skrytých loveckých chát neskoro v noci. spomínam si, ako som si na jednej lyžiarskej túre zlomil nohu a on ma niesol na pleciach v hlbokom snehu až sme neskoro vecer dorazili do horárne na okraji mesta. aj ked som mal niekedy strach a musel prekonávat únavu, zimu alebo hlad, vždy si na tieto túry spomínam v dobrom. ---------------------------------------------------------------------------------------
memories of my friends or people i met in the mountains and they never returned from them / spomienky na priatelov a ludí, ktorých som stretol v horách a ktorí sa z nich nevrátili
--------------------------------------------------------------------------------------- eva bohmová: died in the high tatras, when during the reppeling, piton released from the rock / eva vstúpila do nášho klubu, ked už som liezol menej. stala sa najlepšou horolezkynou oddielu. potom prišiel rok 89 a s ním iné problémy a starosti a tak som prestal s pravidelnými stretnutiami. až po pár rokoch som sa od jej posledného spolulezca na jednej túre dozvedel ze zahynula na bielovodskej veži. pri zlanovaní sa jej vytrhla skoba. peter božík: died on the everest after the reaching the summit via bonnigton route in an alpine style without oxygen and supporting team / petra som poznal z oddielu vysokohorskej turistiky james bratislava. raz ked sme sa vracali z výstupu vo velkej zmrzlej doline s ivanom fialom, stretli sme petra s kamarátmi na ich poslednej etape prechodu tatrami cez sedlá a s výstupmi na niektoré vrcholy. ivan mu vtedy navrhol vstúpit do horolezeckého oddielu. to vtedy netušil ze bude raz clenom expedície, ktoru bude viest práve ivan, a ktorej cielom bude urobit v tej dobe snad najtažší výstup na svete - južnou stenou everestu bonningtonovou cestou, bez kyslika a podpory. výstup štvorclennej lezeckej skupiny sa podaril ale zostup už nie. peter bol najskúsenejší. mal za sebou už jeden pokus v tejto stene, novú cestu na k2 a prvovýstup na lhotse šar. z vrholu lhotse. spomínam si na jednu príhodu, ked sme liezli v paklenici. peter bol práve v previse, ked sme boli vo vedlajšej ceste na jeho úrovni. povedal som mu že je to perfektný záber aby tam este trochu vydržal. trvalo to dost dlho než som vytiahol aparát a urobil záber. potom mi ešte dobrovolne pózoval aj na iných miestach a musel som mu slúbit pekné fotografie. film sa však otácal aj po exponovaní posledného záberu podla pocítadla. bolo jasné že som ho zle založil, a z pekných fotografií nic nebude. ked sme doliezli vyhlásil som, ze výstup musíme opakovat, lebo som nic nenafotil. výstup sa však neopakoval, lebo horúcava v kanone bola neznesitelná a blízke more lákalo. ale stálo ma to nejaké pivo a vtipkovanie na môj úcet. peter bol medzi horolezcami velmi oblúbený kvôli svojmu humoru, bol ideálnym expedicným lezcom a v tej dobe jedným z najlepších na svete. peter baláž: peter died during the ski extreme downhill in the high tatras / s petrom som sa stretaval na skialpinistickych pretekoch. okrem tohto športu sme mali spolocné pocítace. jedneho dna na konferencii v tatrach, cestou v elektricke som sa dozvedel, ze peter zahynul pri extremnom lyzovani a ze o hodinu bude mat pohreb. a tak som zmenil ciel a namiesto planovanej navstevy som bol svedkom poslednej rozlucky. laco cíž: died in the avalanche in nizke tatry / laco bol môj súper na skialpinistických pretekoch. vtedy v pociatkoch tohto športu na slovensku sme to nebrali tak vážne ako to prežíva súcasná generácia. nám co sme nebojovali o prve miesta šlo hlavne o to aby sme skoncili v pohode pretek a aby bola príjemná atmosféra. raz na túre v tatrách laco spustil menšiu lavínu a brali sme to s humorom. o rok neskoršie to už nebol humor. velká lavína pod dumbierom ukoncila jeho pút na tomto svete. ivan dieška: one of the founders of modern slovak rock climbing /jeden zo zakladatelov moderného slovenského skalného lezenia s ivanom som sa bližšie spoznal, keď som mu prekladal niektoré casti do jeho knihy encyklopédia horolezectva. fero dostál: film producer, participant of several himalaya expeditions / produkcný slovenského filmu, úcastník niekolkých expedícií do himalájí a karakoramu kde sa zácastnil ako filmár. napriek tomu, že nebol clen lezeckých družstiev vystúpil aj do vyšších táborov ako aj na rakiotský štít (7070m). od ferka som mal a stále mám niektoré casti výstroja z expedícií na nanga parbat a makalu. s jeho mackami som vyšiel na aconcaguu, popocatepetl, ararat, mont blanc, monte rosu, matterhorn a iné kopce. vanda furdikova: fell down on široka veza in high tatras / vanda sa zrútila na širokej veži. je smutné ked v horách zomierajú naši rovesníci a priatelia a ešte smutnejšie ked ich deti. s jej otcom som chodil obcas na túry pred štyridsiatimi rokmi. na velkú noc 2005 sme v tatrách spolu so starými priatelmi a bola tam aj ona, urobili pár pekných skialpinistických túr a v auguste ked sme ju spolu s jej kolegynou spomínali v dalekom karakorame, nevediac co sa medzitým prihodilo, sa už na nás pozerala z horolezeckého neba. milan gejdoš: died during the descent from chang tengri, after reaching the mountain the second time, when he helped other climbers by the descent / s milanom sme mali spolocné profesionálne záujmy. pocas konferencií alebo pracovných stretnutí sme si chodili spolu zabehat, ale nikdy som nemal to štastie liezt s ním. milan sa skoro stal držitelom prestížneho titulu snežný leopard, za dosiahnutie všetkych sedemtisícok v bývalom zssr vrátane chan tengri. ked zliezol z vrcholu tohto štítu, dosla sprava, ze treba íst zachranovat horolezcov, ktorí uviazli pod vrcholom. vyliezol nan ešte raz a pri zostupe s jedným zo zachránených sa zrútil pricom obaja zahynuli. eci habodasz: eci did not died in the mountains, but by a desease of the modern times / s ecim som robil moju prvú vysokohorskú (aj horolezeckú) túru v tatrách. do tatier som cestoval celý den z bystrice autostopom a vecer som dorazil na téryho chatu. pretože som mal lavú ruku od predlaktia v sádre nemohol som liezt tažšie veci. s ecim a dusom pivkom sme sa dohodli, že pôjdem s nimi pod nástup na cierny štít a odtial sám na stolarczykovo sedlo, odkial budeme spolu zostupovat na chatu. do zmrzlej doliny sme došli cez baranie sedlo. bola hmla, ktorá sa obcas roztrhala. chlapci zacali liezt stanislavského na cierny štít a ja som liezol sám do stolarczykovho sedla. je to len dvojka, ale kedže som mal ruku v sádre a bol som prvý krát v tatrách mimo chodníkov a lanovky, bolo to vzrušujúce. pod sebou som nemal kolmú stenu ako na cvicných skalách, ale zato bola to výška. v sedle bola hmla a tak cakanie bolo zdlhavé. nemal som hodinky ale mal som pocit že cakám vecnost. obcas som mal pocit, že chlapci zostúpili zo štítu inou cestou a na mna zabudli. tak som sa rozhodol zostupovat na druhú stranu. zdalo sa mi že sa tak dostanem na chatu. ked som bol takých 100m pod hrebenom pocul som volanie. zakrical som aj ja a ponáh%lal sa hore. potom sme pokracovali hrebenom na baranie rohy a zostúpili do malej studenej doliny. až o pár rokov som si uvedomil, že keby chlapci zostúpili o pol hodinu neskoršie, ktovie ako by som dopadol. tatranské doliny majú profil písmena u. formoval ich ladovec a mnohé hrebene sú hore lahké ale potom sa clovek dostane do strmých stien. zostup ciernou javorovou dolinou a prechod na téryho chatu by som bez výstroja, jedla ale hlavne bez mapy a elementarnych vedomosti o tatranskom zemepise nezvladol. s ecim som už vela neliezol - on žil v bystrici a ja v bratislave. jedného dna som sa dozvedel, že už nie je medzi nami. nezostal v horách, ale necakane ho skolila nemoc modernej doby. boris hošovský: fell down with his partner during the climb in high tatras / boris bol mladý clovek, príliš mladý na to aby zahynul v horách. myslím si, že bol obetou filozofie, ktorá v tej dobe panovala medzi niektorými horolezcami - liezt na doraz, dostat sa do reprezentácie a potom mat otvorené dvere do sveta. pocas osudného horolezeckého týždna james bol stan v ktorom býval vedla nášho na táborisku vo velickej doline. ked som sa jedného dna vrátil z túry dozvedel som sa že spolu so spolulezcom, ktorého si vybral v ten den, pretože jeho priatel musel odíst do doliny, zahynuli pocas výstupu na granátovú vežu. o pár hodín sme znášali jeho telo do doliny. karel jakeš: died in the avalanche in high tatras / v auguste 2002 sme sedeli spolu na schôdzi na juzekovej chate v lieskovci, kde karel predložil koncepciu extrémneho lyžovania v rámci horolezeckého zväzu james. zaciatkom decembra toho istého roku zahynul v lavíne v belianskych tatrách. karel patril k elite ceskoslovenského horolezectva, hlavne v stredných velhorách (napríklad výstupmi v severnej stene eigeru). po neštastnom úraze na pamire sa zacal venovat viac extrémnemu lyžovaniu. dušan jány a vladimír kvasnička: they died during the ski mountaineering contest from the exhaustion and undercooling, because they lost the route in a very bad weather / na tú tragédiu si dobre pamätám. po prvej etape majstrovstiev ceskoslovenska v skialpinizme na rohacoch s pekným pocasím, ktorú som si prešiel ako nepretekár som sa tešil na trasu druhej etapy. pocasie sa však pokazilo, hory boli v mrakoch. ráno sme stúpali pod rackovo sedlo s chatárom z rackovej doliny, ktorý rozprával o medvedoch, lebo ich stopy sa hodne vyskytovalo v doline a den predtým, ked som šiel sám som sa obával stretnutia s nimi viac ako prípadného úrazu v tažkej spodnej casti trate, plnej kamenov, korenov a konárov. potom som šiel sám. no hrebeni bola hmla a fúkalo. asi o pol hodinu som stretol jedného z dvojice dušan jány, vlado kvasnicka. stratil macku a šiel ju hladat. povedal som mu, že by som si ju asi všimol, lebo v hmle som sa pozeral pod nohy a orientoval sa podla vpichov maciek. šiel dalej v opacnom smere ale o chvílu sa vrátil a predbehol ma. vietor silnel a zdalo sa mi, že by som mal narazit na kontrolu alebo na zástavku udávajúcu smer. namiesto nej sa z hmly vynorili šano gálfy a milan filipský, jedni z favoritov." zle je zablúdili sme, treba íst naspät". pobral som sa naspät. spolu s dalšími zblúdilcami z prešova ale potom ma nechali. boli premrznutí a nalahko oblecení a preto sa ponáhlali. vietor sa zmenil na víchricu. rozhodol som sa že nebudem niest lyže na batohu ale dám si ich na nohy. ked som chcel vstat, vietor ma zhodil na sneh a tak som sa asi 15 metrov plazil. mal som zlý pocit, myslel som na moju pár mesacnú dcérku, cítil som jej malú ruku v dlani ale upokojoval som sa tým že som, na rozdiel od pretekárov dobre oblecený. potom som opät stretol prešovcanov, vracali sa lebo minuli ra%ckovo sedlo. neboli sme si istí kde zostupovat a nechceli sme zostupovat niekam do skalných strží, ako to niektoré družstvá urobili ani riskovat lavínu. ale chlapci boli premocení a premrznutí, a aj napriek tomu, že jeden z nich prežil v minulosti lavínu v ktorej jeho kamarát zahynul, a takí ludia sú nanajvýš opatrní, rozhodli sme sa íst dolu. rozhodnutie bolo správne, za chvílu sme našli zástavku. dali sme dolu stúpacie pásy s ktorými sme zostupovali a za pol hodinu sme boli v doline. cestou som ešte spadol, a pretože som si dobre nezatiahol topánky, pri náraze na kopu snehu ma vymrštilo, vyzulo a bez skeletov som sa ocitol v záveji pod stromom. nemohol som sa vymotat, chlapci boli vpredu a ja som myslel na medveda - bolo to rok po tom ako nás medvedica presne v takomco case nahánala v malej fatre. došli sme do esperanta v pribiline a telefonovali usporiadatelom, kde sme. o hodinu prišlo auto a spolu s ostatnými nás odviezlo do žiarskej doliny. okrem pár družstiev co trafili do ciela a ostatných co blúdili sme boli všetci. až na jednu dvojicu. po krátkom odpocinku sa najskúsenejší pretekári s horskou službou vydali do doliny. vrátili sa neskoro po polnoci, vycerpaní a premocení. chlapcov nenašli. skoro ráno sme šli do doliny všetci. došiel som po chatku horskej služby, ked mi oznámili, že už netreba íst hore. chlapcov našli, žial už nežili. o chvílu sme schádzali dolu. smutný sprievod so sanami na ktorých ležali dve bezvládne telá ludí, ktorí mali ešte pred pár hodinami život pred sebou. stacilo len málo a mohli žit, možno trochu viac skúseností, možno skorší zásah. taký môže byt osud v horách. jaro jaško: died on the everest after the reaching the summit via bonnigton route in an alpine style / jaro bol horolezec so závratnou kariérou. niekolko rokov po tom ako zacal liezt sa dostal do expedície južnou stenou everestu bonningtonovou cestou. pred expedíciou mi v byte robil dvere a prahy. prácu nestihol dokoncit a lúcil sa zo slovami "dokoncím ked sa vrátim z everestu". už sa nevrátil a spolu s petrom božíkom, jožom justom a dušanom becíkom ostali navždy niekde pod najvyšším bodom planéty. vždy ked vchádzam do dverí si spomínam nanho - sympatického, mladého a talentovaného horolezca. lubomír jurský: fell down during the ice climbing in high tatras / s lubom som sa zoznámil pocas pripravy finále slovenského pohára v skialpinizme v tatrách. o rok neskôr sme sa už nestretli. lubo sa zrútil ešte v ten rok pri lezení zamrznutého vodopádu vo velickej doline. jozef just: died on the everest after the reaching the summit via bonnigton route in an alpine style / s jožom som robil môj prvý zimný výstup v tatrách. vždy ked idem v strmom snehu alebo lade spomeniem si na jeho rady ako klást nohy a pracovat s cepínom. jožo zahynul na mount evereste po vylezení bonningtonovej cesty alpským štýlom. jožko kelo: fell down during the winter climb in high tatras / jožko bol velmi veselý a oblúbený spolocník s ktorým sme zažli vela pekných chvíl na túrach, chatách a bivakoch. jedného dna pocas môjho pobytu v usa som dostal list, ktorému som nechcel verit. jožko sa zrútil pri zimnom výstupe na ušatú vežu. juraj karhordo: died on manaslu in himalaya / v roku 1989, ked sme plánovali íst na pik lenina, navrhol jeden z priatelov aby sme ho zobrali lebo je velmi talentovaný lezec. ja som nebol za, lebo som ho nepoznal. vtedy bol pomerne nový clen klubu. na pik lenina sme napokon nešli a mali sme štastie, lebo v ten rok sa tam udiala velká tragédia. o pár rokov neskôr sa juraj stal najlepším lezcom oddielu a vyliezol na co oju, gašerbrum 1 a 2 a vrátil sa len pár metrov z pod vrcholu kancencongy. z jeho dalšej osemtisícovky sa už nevrátil a tak jeho telo odpocíva niekde pri vrchole manaslu. anicka konderová a eva sigotská: anicka died on the desease of the modern times and eva in the avalanche in high tatras / anicka bola moja sesternica. spolu s mojím otcom sme chodili na lyžovacky do kremnických hôr. starala sa o nás deti, ked rodicia niekam odcestovali. anicka nezahynula v horách ale po zákernej chorobe. niekedy ma zobrala na lyžovacku so svojou priatelkou - nádejnou lyžiarkou evou sigitskou. obzvlášt mi utkvela v pamäti lyžovacka na chvatimechu, ked mi eva dala lístky na vlek, kde som mohol jazdit, kolko som chcel. ale nakolko v tom case to bol pre mna ešte tažký terén, vela som toho nenalyžoval. eva zahynula v lavíne pri tréningu na skalnatom plese. milan kriššák: died during the rescue action in high tatras, when the helicopter crashed / milan kriššák bol velká postava slovenského horolezectva. okrem výstupov v alpách urobil výškový ceskoslevenský rekord, ked ako jeden z dvojice vyliezol na piatu najvyššiu horu sveta makalu, po expedicnom prvovýstupe cez juhozápadný pilier. jeho partner na zostupe zahynul. bol to druhý pokus ceskoslovenskej expedície. prvý pokus si tiež vyžiadal jednu obet. posledný krát som ho stretol raz v decembri. pricestoval som do tatier na odbornú konferenciu, ktorá sa konala v tatranskej lomnici. poobede, den pre zaciatkom som vystúpil na lomnický štít. vecer sme pozorovali nocnú oblohu hvezdárskym dalakohladom a a na druhý den, skoro ráno po fantastickom východe slnka som zostupoval sám zo štítu. po zostupe v strmom snehu som stretol milana kriššáka aj s klientom, ktorého viedol na štít. porozprávali sme sa, pospomínali spolocných známych a rozlúcili sa. o pár mesiacov zahynul pri havárii vrtulníka pocas banálnej záchrannej akcie, ked zahranicná turistka s podvrtnutým clenkom ani len nepockala na príchod horskej služby. spolu s ním zahynuli ostatní záchranári a pilot. prežil akoby zázrakom len jeden - laco "tatko" janiga. jano langoš: jano died by car accident/ jano zahynul pri automobilovej nehode ked som sa s ním posledne stretol, bolo to pred memoriálom vlada tatarku tak mi povedal aby som v tatrách pozdravil jeho ducha - obaja pochádzali tak, ako ja z banskej bystrice. jano nebol horolezec ale casto sme sa o tomto športe rozprávali. napísal mi ako môj vedúci oddelenia doporučenie pre udelenie výjazdnej doložky pred expedíciou do ánd. niekolkokrát ma pozýval do tatier - na popradske pleso, zamkovskeho chatu alebo chatu na zelenom plese, kde sa stretávali disidenti. no uprednostnoval som športové ciele pred splocenskými akciami a tak som si šetril dovolenky na klubové sústredenia v iných termínoch. okrem toho že sme pár krát boli na hubách kde ma naucil rozpoznávat jedlé šampióny. na väcšej túre sme nikdy neboli, až na jednu. bol to prechod z brezovej pod bradlom do bratislavy. niektorí sme sa na tento vycerpávajúci pochod systematicky pripravovali. jano povedal že to zvládne aj bez prípravy. spolu s organizátorom tohto podujatia vyrazili po nás s tým, že nás dohonia. no v tme zablúdili a pochod nedokoncili. aj napriek tomu som jeho výkonnost obdivoval. jindro martiš: died in an avalanche near thorung la in himalaya / jindra som poznal len z videnia. bol jednýcm z najúspešnejších ceskoslovenských horolezcov. zahynul blízko miesta, kde je síce viac pomníckov obetí co ich zmorila výšková nemoc alebo vycerpanie a chlad, ale na tak dobrého horolezca to bola navonok nevinná príhoda. ked si ako sprievodca c.k. bubo pri trekkingu okolo annapurny šiel urobit pár fotografií pod horu khatung kang, pár sto metrov zo sedla thorung la , odtrhol lavínu a zahynul v nej. ked som bol dva krát v tomto sedle ako sprievodca so skupinou klientov tejto cestovnej kancelárie, mal som aj ja velké nutkanie íst na ladovec a vybehnút si po svahoch tejto hory, ktorá vyzerá mierumilovne aspon pár desiatok metrov. ale vždy som si spomenul na jindrov osud, ktorý pripomína mosadzná tabulka na stlpe s modlitebnými vlajkami. julo lamacka: died in the avalanche under chan tengri, in tien shan / jula som bližšie spoznal ked som raz padol neštastne ale aj štastne pri lezení v sološnici. ked som sa prebral z bezvedomia bol aj s mojím spolulezcom palom nado mnou, poskytoval mi prvu pomoc a sprevádzal ma dolu. zahynul v lavíne pod chan tengri . pavúci - palo a ondro pochylý: legends of the slovak mountaineering died together, when fell from the face during the winter climb in high tatras / pavúci spôsobili v šestdesiatich rokoch dvadsiateho storocia revolúciu v tatranskom horolezectve. spolu s dalšími bratislavskými horolezcami robili výstupy, ktoré sa dovtedy považovali za nemožné. palo dokázal bez tradicného tréningu pri opuštáku z basy urobit tažký sólo výstup v galérii ganku. po opustení basy prešiel sám, v zime a bez zásobovania a podpory prejst kompletný hreben tatier. urobil sólo výstup v zime ideálnou diretissimou severnej steny eigeru. neskoršie mu už osud tolko nežicil, aj ked mal na dosah možno svoj životný vrchol pocas prvej ceskoslovenskej expedície na everest. zaujímavou zhodou okolností som sa s ním nikdy nestretol v horách ale len v meste. jeho mladšieho brata ondra som stretol posledný krát cestou z brncalovovej chaty. v rámci tréningu na skialpinistické preteky sme si vyšli na brncalku, dali si tam pivo a zahovorili sa s kamarátmi co tam práve boli. už pocas cesty sa pocasie zhoršovalo, ale medzitým sa podstatne zmenilo. vonku bola poriadna fujavica a zacalo sa stmievat. nie že by sme mali strach, cesta dolu na lyžiach je rýchla a boli sme dobre vytrénovaní, ale nemali sme sa kam ponáhlat a tak sme na chate prenocovali. ráno sme skoro vyrazili a tesne nad hranicou lesa sme stretli ondra, ktorý šiel na chatu. hovoril, že vecar bolo tak zlé pocasie, že sa radšj rozhodol bivakovat ako borit sa v hlbokom prašane a bojovat s vetrom. pochopil som jeho rozhodnutie, lebo som si dobre pamätal ako sme raz dávno ledva našli chatu, ked sme v zime vyrazili neskoro. nie jeden horolezec bivakoval na ceste a ráno zistil, že je pár metrov od chaty. brncalka bola zhodou okolností aj posledná chata, kde pobývali. jedného dna sa slovenskí horolezecký svet dozvedel smutnú správu. pavúci sa pocas pobytu na brncalovej chate vybrali do severnej steny malého kežmarského štítu. pocasie nebolo dobré pocasie a bolo to aj dost neskoro, ale vzhladom na ich skúsenosti to nebolo znepokojujúce. na druhý den ráno ich našli pod stenou naviazaných na lane. už nežili. ján perdoch a miloš šivec: died on pik lenin together with many other climbers, when a huge avalanche destroied the camp / s touto dvojicou sme spolu pretekali na niekolkých skialpinistických závodoch. zahynuli spolu so štyrmi dalšími clenami horolezeckého oddielu zo slovenskej lupce pri velkom neštastí pod pikom lenina, kam som plánoval íst aj ja. jednu z nájväcších horolezeckých tragédií v histórii horolezectva prežili len dvaja ludia, z toho jeden ich oddielový kolega. zlatica podhorská: very talented woman climber died on the altitude sickness on elbrus / pekná, veselá, nesmierne vitálna a nádejná horolezkyna. je až nepochopitelné, že zahynula na výškovú nemoc, na hore, ktorá z horolezeckého hladiska nemá až takú hodnotu - elbruse. jozef psotka: died during the descent from mount everest. he was the first slovak who reached this mountain / juzek bol jednou z legiend slovenského horolezectva. poznali sme sa len málo z pajštúna alebo sološnice. raz ked ma aj s priatelom z vrcholu dracieho štítu zohnala búrka pri ktorej ma zasiahol elektricky prúd tak, že mi ešte na druhý den brneli prsty na rukách, z coho sme boli dost šokovaní - prišli sme na "jeho" chatu v lieskovci, kde sme sa vysušili, zohriali a najedli. juzek nám celý vecer rozprával svoje zážitky s búrkami a horami. jedno z posledných stretnutí s ním bolo, ked sme na sliezskom dome unavení oddychovali po túre a on prišiel k nám a vyzval nás aby sme šli pomáhat horskej službe pri znášaní tiel dvoch horolezcov z nášho taboriska, ktorí zahynuli pár hodín pred tým. a tak sme potom spolu krácali dolu sutoviskom s tažkým nákladom. o rok nato zahynul pri zostupe po prvom ceskoslovenskom výstupe na everest. jeho telo už nedokázali zniest do doliny a tak odpocíva pod najvelkolepejším pomníkom aký si možno na tejto planéte predstavit. štefan sluka: died on shisha pangma, himalaya / pišta bol typ cloveka, ktorý neustále vtipkoval. niekolkrát sme spolu prešli na lyžiach severné doliny pod dumbierom a chopkom v rámci znacenia trate alebo jej likvidacie pocas skialpinistických pretekov na dumbieri. pišta zahynul pri zostupe zo šiša pangmy. eugen šándory: died when the rescue helicopter crashed in high tatras / eugen bol v case ked som zacínal s lezenim najskusenejsi horolezec v našom oddiely lokomotíva banská bystrica. pocas môjho prvého horolezeckého týždna james v tatrách v roku 1964 zobral nás - zaciatocníkov na veLkolepú túru, ktorá bola dovtedy mojou najkrajšou a najtažšou v živote. eugen sa stal profesionálnym clenom horskej služby v tatrách a ja som šiel študovat do prahy. jedného dna som si v casopise precítal reportáž o tragédii, pri ktorej zahynul. bolo to pri havárii vrtulníka pocas záchrannej akcie. miroslav šmíd: died in yosemiti, usa / mira som spoznal pocas prvého majstrovstva ceskoslovenska v skialpinizme na rohácoch. nespal na chate ako ostatní ale v hamake zavesenej na strome. posledný raz som ho stretol na chan tengri. pri prekonávaní ladovcového zlomu pomocou fixného lana som bol lenivý dat si palicky do ruksaku a tak mi jedna padla do bezodnej ladovcovej trhliny. bol som z toho neštastný, lebo som si zvykol chodit s palickami, ktoré mi pomáhajú udržiavat rovnováhu, šetrit kolená pri zostupocha preskakovat trhliny. asi o pol hodinu som stretol osamelú zostupujúcu postavu. na valké prekvapenie to bol miro. nemal som ani tušenie že aj on je na tejto hore. býval v kazašskom základnom tábore na druhej strane ladovca juzny inilcek. porozprával som mu príhodu s palickou, naco mi podal svoju a povedal "zober si moju, budeš ju potrebovat". a tak som možno aj vdaka nemu absolvoval výstup aj zostup. bolo by to tažké preskakovat bez nej ladovcové potoky pri zostupe do základného tábora. miro sa zrútil pri výstupe na el capitan v josemitskom údolí. vlado tatarka: fell down during the climb with his daughter in high tatras / s vladom sme zacinali liezt v banskobystrickej lokomotive. jakub a zarnovicka dolina boli nase hlavne tereny. do zarnovickej doliny sme chodili vlakom, ktory mal odchod rano o piatej. potom z cremosneho bolo treba ist este viac ako hodinu pesi. raz sme sli okolo horarne a vyrutil sa na nas pes. ja som sa schoval za vlada a ten ho kopol do papule takze mal trochu odstup. az potom vysla horarka a podarilo sa jej ho ukludnit. raz ked sme liezli na orliu vezu, bolo to v case jelenej ruje behali okolo nas jelene a aj ked som ich nevidel a moj otec lesnik mi vzdy hovoril, ze zver sa boji cloveka, akosi som tomu neveril. ako som vlada istil v prvej dlzke mal som strach. az ked zavolal zhod, odlahlo mi a liezol som o dusu. neliezlo sa s nim jednoducho. stale si vymyslal prvovystupy a ja som bol istic. ked uz som bol cely stuhnurty od neustaleho pritahovania a uvolnovania lana nasledoval som ho a musel vytlkat skoby. v prevysoch to nebolo lahke. vlado siel zit do tatier a ja do bratislavy a aj ked sme sa stretavali spolu sme uz neliezli. az pri jednych skialpinistickych pretekoch pri stavbe trate sme sa dohodli na horoleckej ture. ten rok som nemohol a tak sme to odlozili. jedneho dna som sa dozvedel smutnu spravu. vlado sa zrutil na ganku. takze na tomto svete si uz spolu nezalezieme. vlado bol vyborny lezec ale aj skialpinista. na jeho pocest vznikol memorial v skialpinizme . peter vranka: died during the ascent in high tatras / s petrom sme sa zoznámili pocas cesty z cvicných skál v sološnici. dohovorili sme sa že si v tatrách spolu zalezieme, lebo obaja sme tam mali byt náhodou v tom istom case. termín sa blížil ale pár dní pred odchodom som sa dozvedel, že zahynul pri výstupe na stredohrot. práve tam sme plánovali aj spolocnú túru, ale lahšou cestou ako tá, ktorá sa mu stala osudnou. zdeno zibrín: first slovak who climbed north faces of matterhorn, eiger, jorasses and west face of dru. / zdeno zibrín bol prvý slovák, ktorý medzi iným vystúpil severnou stenou matterhornu, eigeru, gran jorasses a západnou stenou dru. bol staršia generácia, pochádzal z brezna ale býval v banskej bystrici. tam som ho videl prvý krát na prednáške o jeho výstupoch. ked som robil jedny prázdniny poštára tak som mu nosil poštu a tak som sa s ním pár krát rozprával. vtedy patril medzi najlepších ceskoslovenských horolezcov.

<<<<<